1. Štruktúra:
Shakespearov sonet: Pozostáva zo 14 riadkov, zvyčajne rozdelených do štyroch štvorverší (štvorriadkové strofy) a posledného dvojveršia (dvojriadkové strofy). Schéma rýmu vychádza zo vzoru ABAB CDCD EFEF GG.
Petrarchánsky sonet: Skladá sa tiež zo 14 riadkov, ale rozdelených na oktávu (osem riadkov) a sestet (šesť riadkov). Schéma rýmu je zvyčajne ABBA ABBA CDCDCD alebo CDECDE.
2. Téma a tón:
Shakespearov sonet: Skúma širokú škálu tém vrátane lásky, priateľstva, krásy, smrteľnosti a povahy samotnej poézie. Tón sa môže meniť, od ľahkého a hravého až po vážny a kontemplatívny.
Petrarchánsky sonet: Často sa zameriava na neopätovanú alebo nedosiahnuteľnú lásku, pričom rečník vyjadruje obdiv, túžbu a smútok. Tón býva povýšený a idealizovaný.
3. Jazyk a snímky:
Shakespearov sonet: Používa bohatú a rozmanitú slovnú zásobu, vrátane slovných hračiek, slovných hračiek a slovných spojení, ako sú metafory, prirovnania a personifikácia. Obrazy sú často živé a zmyselné.
Petrarchánsky sonet: Známy svojim elegantným a uhladeným jazykom so zdržanlivejším používaním obrazného jazyka. Obrazy majú tendenciu byť viac symbolické a abstraktné.
4. Volta:
Shakespearov sonet: Často obsahuje posun alebo "voltu" v treťom štvorverší, kde sa mení perspektíva alebo tón rečníka, alebo je predstavená nová myšlienka.
Petrarchánsky sonet: Má tiež voltu, ale zvyčajne sa vyskytuje medzi oktávami a sestetom, čo znamená prechod v myšlienkach alebo emóciách.
5. Kultúrny a historický kontext:
Shakespearov sonet: Vznikol počas anglickej renesancie, ovplyvnený talianskou sonetovou tradíciou, ale vyvinul odlišné vlastnosti.
Petrarchánsky sonet: Vznikol v Taliansku v 14. storočí, spájal sa s poéziou Petrarcu (Francesco Petrarca) a stal sa prominentnou formou v európskej literatúre.
Zatiaľ čo Shakespearovské a Petrarchanove sonety zdieľajú určité podobnosti v štruktúre a účele, líšia sa špecifickými vzormi, témami, jazykom a kultúrnym kontextom.