Arts >> Umenie a zábava >  >> divadlo >> monológy

Ako si Sumeri vládli?

Sumer, ktorý prekvital od roku 4500 do roku 1900 pred Kristom na starovekom Blízkom východe (v dnešnom Iraku), vyvinul svoje vlastné osobité metódy samosprávy. Sumeri založili jednu z prvých organizovaných civilizácií a ich inovácie v oblasti riadenia položili základy pre nasledujúce civilizácie v Mezopotámii. Tu je návod, ako sa Sumeri riadili:

Mestské štáty:

- Sumerské mestské štáty boli v podstate suverénnymi celkami, z ktorých každý mal svoj vlastný politický a ekonomický systém. Mestá ako Ur, Uruk a Kiš sa ukázali ako prominentné centrá moci.

Kráľovstvo a vládcovia:

- Každý mestský štát v Sumeri bol riadený kráľom (lugalom) alebo vládcom. Kráľ mal významnú autoritu vrátane vojenských, náboženských a administratívnych funkcií.

Chrámy a hospodársky život:

- Chrámy boli ústredným prvkom hospodárskeho a náboženského života Sumerov. Chrámy zbierali poľnohospodárske prebytky a slúžili ako sklady pre mesto. Riadili veľkú časť ekonomiky a zohrávali dôležitú úlohu pri rozdeľovaní zdrojov.

Rada starších:

- V niektorých sumerských mestských štátoch existovala rada starších (abgal) alebo zhromaždenie (gub), ktoré radili kráľovi a zúčastňovali sa na rozhodovacích procesoch.

Sociálna hierarchia a zapisovatelia

- Sumeri mali hierarchickú spoločnosť s rôznymi spoločenskými vrstvami. K elitám patrili kňazi, králi a správcovia, pričom väčšinu tvorili roľníci a remeselníci. Pisári tvorili dôležitú a rešpektovanú skupinu, ktorá sa podieľala na vedení záznamov a riadení.

Zákony:

- Sumeri vyvinuli rané zákonníky, ako napríklad Kódex Ur-Nammu (asi 2100 pred Kristom), ktorý stanovil právne princípy a tresty za rôzne priestupky.

Chrámy ako administratívne centrá:

- Chrámy často fungovali ako administratívne centrá sumerských miest, kde prebiehali hospodárske transakcie, súdne konania a vedenie záznamov.

Obchod a obchod:

- Sumeri sa zaoberali rozsiahlym obchodom so susednými regiónmi a rozvíjali používanie peňazí (striebra) v ekonomických transakciách.

Vojna a spojenectvo:

- Sumerské mestské štáty sa zapájali do diplomatických rokovaní, uzatvárali spojenectvá a niekedy išli do vojny, aby si zabezpečili politickú prevahu alebo zdroje.

Počas histórie Sumeru pravidelne získavali význam rôzne mestské štáty a zakladali väčšie kráľovstvá, ako napríklad Akkadskú ríšu. Všeobecné štruktúry riadenia však zostali zakorenené v sumerských základoch. Úspechy sumerskej civilizácie v oblasti vládnutia poskytli model a inšpiráciu pre nasledujúce mezopotámske civilizácie, ktoré stavali a prispôsobovali svoje politické systémy.

monológy

súvisiace kategórie