1. Elipsy (...): Shakespeare používa elipsy na označenie prestávok, čím vyjadruje Hamletovu váhavosť a hlbokú myšlienku. Pauzy naznačujú, že Hamlet zápasí so zložitými otázkami a emóciami.
- _"Či je ušľachtilejšie trpieť..."_
2. Pomlčky (--): Čiarky predstavujú prudké zmeny v myslení alebo prerušenia, odrážajú Hamletov vnútorný konflikt. Zvýrazňujú jeho osciláciu medzi rôznymi perspektívami a intenzitou jeho emócií.
- _"Byť či nebyť-- to je otázka..."_
3. Výkričníky (!): Shakespeare používa výkričníky, aby zdôraznil Hamletovu frustráciu a úzkosť. Tieto interpunkcie vyjadrujú intenzitu jeho pocitov a emocionálnu hĺbku jeho existenciálnych úvah.
-_"...ó Bože! Ó Bože!"_
4. Otazníky (?): Otázniky sa používajú na prezentovanie filozofických otázok, s ktorými sa Hamlet potýka. Symbolizujú jeho zmätok, pochybnosti a hľadanie odpovedí.
-_ "Kto by zniesol fardely, grcať a potiť sa pod unaveným životom?"_
5. bodkočiarky (;): Bodkočiarky oddeľujú rôzne myšlienky alebo vety, čo odráža Hamletov pokus usporiadať svoje myšlienky. Prítomnosť bodkočiarok však tiež vyjadruje pocit fragmentácie, ktorý odráža jeho vnútorný chaos.
- _"Takto svedomie robí z nás všetkých zbabelcov; A tým aj prirodzený odtieň rozlíšenia..."_
6. Dvojbodky (:): Dvojbodky predstavujú vysvetlenia alebo zoznamy, ktoré odrážajú Hamletove snahy racionalizovať a analyzovať svoju situáciu. Napriek tomu použitie dvojbodiek tiež poukazuje na obmedzenia rozumu v chápaní zložitosti života a smrti.
-"Lebo v tom spánku smrti aké sny môžu prísť, keď sme zmizli z tejto smrteľnej cievky..."_
Prostredníctvom týchto špecifických interpunkčných znamienok Shakespeare živo zobrazuje Hamletov stav mysle, zachytáva jeho vnútorné boje, emocionálne trápenie a filozofické úvahy. Rozumné použitie interpunkcie umocňuje dramatickú intenzitu monológu a prehlbuje u publika pochopenie Hamletovej introspektívnej cesty.