Antigona predkladá svoje úvahy v silnej a vášnivej reči, pričom zdôrazňuje, že konala z pocitu rodinnej lásky a úcty k bohom. Tvrdí, že je dôležitejšie poslúchať nepísané a večné zákony bohov, ako dodržiavať dočasné, človekom vytvorené zákony smrteľného vládcu.
Antigona sa navyše odvoláva na koncepciu spravodlivosti a tvrdí, že Kreónov výnos odoprieť Polyneike riadny pohreb je nespravodlivý. Zdôrazňuje rozdiel medzi ľudskými zákonmi a božskými zákonmi morálky a náboženstva, pričom presadzuje prioritu tých druhých. Antigonin vzdor je poháňaný jej silným zmyslom pre rodinnú lojalitu, morálne zásady a vieru v božskú odplatu.
Vysvetlením svojich činov Antigona spochybňuje Kreónovu absolútnu autoritu a vyvoláva otázky o hraniciach moci a morálnych záväzkoch, ktoré majú jednotlivci, aj keď čelia nespravodlivým alebo utláčajúcim zákonom.