Tu sú niektoré pozoruhodné aspekty tónu v Antonyho prejave:
Emocionálny apel: Antony používa pátos, apeluje na emócie davu, aby si získal ich sympatie a podporu. Vyzdvihuje Caesarove cnosti, opisuje jeho štedrosť a úspechy a vykresľuje ho ako dobrotivého vodcu, ktorý sa staral o blaho ľudí.
Rečnícke otázky: Antony kladie sériu rétorických otázok, aby zaujal divákov a prinútil ich zamyslieť sa nad dôsledkami Caesarovej smrti. Tieto otázky spochybňujú motívy a činy konšpirátorov, čo naznačuje ich sebectvo a nedostatok záujmu o ľudí.
Irónia a sarkazmus: Antony používa iróniu a sarkazmus, aby odhalil pokrytectvo sprisahancov a najmä Bruta. Hovorí o nich ako o „čestných mužoch“, pričom nenápadne odhaľuje ich skutočné úmysly a dôsledky ich činov.
Opakovanie: Antony počas prejavu opakuje kľúčové frázy a myšlienky, aby zdôraznil svoje argumenty. Opakovanie „Brutus je čestný muž“ je obzvlášť účinné pri zdôrazňovaní Brutovej údajnej vznešenosti a zároveň spochybňuje jeho činy.
Podnecovanie k akcii: Antony používa silný jazyk a vášnivý prejav, aby podnietil dav k akcii. Apeluje na ich zmysel pre lojalitu, vlastenectvo a česť a vyzýva ich, aby pomstili Caesarovu smrť a povstali proti sprisahancom.
Celkovo je tón reči Marka Antonyho v Juliusovi Caesarovi charakteristický svojou presvedčivosťou a zápalom. Antonyho zručné používanie emocionálnych apelov, rétorických techník a manipulácie s jazykom mu umožňuje manipulovať s emóciami davu a viesť ich k želanému smeru konania – podporovať Caesarovu vec a postaviť sa proti jeho vrahom.