Aký je zmysel Hamletovho dlhého prejavu?

V knihe „Byť či nebyť:to je otázka“ Hamlet uvažuje o povahe existencie. Zvažuje klady a zápory umierania, ale potom sa zamýšľa nad tým, prečo by sa niekto rozhodol znášať životnú bolesť a nespravodlivosť, keď by mohol tak ľahko ukončiť svoj život „s holou bodkinou“ (dýkou).

Tu spochybňuje smrteľnosť, existenčnú voľbu a sebaurčenie, ale nedospeje ku konečnému rozuzleniu ani neposkytne konečný zmysel vlastnej existencii – zdá sa, že ku koncu iba rezignuje; „Takto z nás všetkých robí svedomie zbabelcov/a teda pôvodný odtieň odhodlania/je chorý s bledými myšlienkami/a podnikavosť veľkého tónu a momentu/v tomto ohľade sa ich prúdy zvrtnú/a stratia názov konania“ (67-73). Zdá sa, že jeho posledný pocit nie je zmocnením („A stratiť meno konania“), ale rezignáciou na nečinnosť.