1. Oprávnenie na zobrazovanie: Reč tela kráľa Hamleta často vyjadruje pocit autority a velenia. Stojí vysoko, s rovným postojom a jeho gestá sú premyslené a rozhodné. Napríklad, keď sa obráti na súd v dejstve I, scéna 2, jeho fyzická prítomnosť a správanie okamžite zakladajú jeho pozíciu vládcu.
2. Zachovanie kráľovských manierizmov: Počas celej hry kráľ Hamlet prejavuje kráľovské maniere, ktoré posilňujú jeho postavenie panovníka. Sedí na vyvýšenom tróne, čo symbolizuje jeho vyvýšené postavenie. Jeho pohyby sú merané a kontrolované, čo odráža dôstojnosť, ktorá sa od kráľa očakáva.
3. Veliacia prítomnosť: Dokonca aj vo chvíľach tiesne premieta reč tela kráľa Hamleta pôsobivú prítomnosť. Keď Duch odhalí pravdu o svojej vražde, Hamletova počiatočná reakcia je šok a nedôvera. Rýchlo sa však upokojí a nadobudne vyrovnanosť, čím demonštruje svoju schopnosť udržať si kontrolu aj pod nátlakom.
4. Neverbálna komunikácia: Reč tela kráľa Hamleta bez slov komunikuje aj jeho emocionálny stav. Jeho výrazy tváre, gestá a pohyby vyjadrujú jeho myšlienky a pocity, najmä keď komunikuje s inými postavami. Napríklad jeho mimika počas jeho monológu v dejstve 5, scéna 5, odhaľuje jeho vnútorný nepokoj a smútok nad smrťou jeho brata a následným sobášom jeho manželky s Claudiom.
5. Symbolické gestá: Používanie symbolických gest kráľom Hamletom posilňuje jeho autoritu a úlohu kráľa. Keď dvoranom prisahá mlčanlivosť o stretnutí s Duchom, použije slávnostné a rituálne gesto zdôrazňujúce dôležitosť a závažnosť situácie.
Tieto aspekty reči tela kráľa Hamleta prispievajú k vytvoreniu silného a autoritatívneho obrazu, ktorý zodpovedá jeho postaveniu vládcu Dánska.