Súcit: Lincoln vyjadruje hlbokú sústrasť a obavy vojakom, ktorí obetovali svoje životy za slobodu. Uznáva bolesť a utrpenie zanechaných rodín a ctí si pamiatku padlých.
Pokora: Lincolnov prejav odráža hlboký zmysel pre pokoru. Víťazstvo nepripisuje len sebe alebo silám Únie, ale vyššej moci a neochvejnému odhodlaniu národa ako celku.
Jednota a zmierenie: Lincoln zdôrazňuje dôležitosť liečenia rán národa po občianskej vojne. Vyzýva na jednotu, odpustenie a odloženie zloby voči tým, ktorí bojovali proti Únii.
Oddanosť povinnosti: Lincolnov prejav demonštruje jeho neochvejnú oddanosť veci slobody a spravodlivosti. Uznáva nesmiernu zodpovednosť a povinnosť, ktorá mu bola ako prezidentovi uložená, a zaväzuje sa pokračovať v neúnavnej práci pre blaho a zachovanie národa.
Morálne presvedčenie: Lincolnove slová odhaľujú jeho silné morálne presvedčenie a vieru v spravodlivosť veci, za ktorú bojovali. Opätovne potvrdzuje oddanosť ideálom slobody a rovnosti a vyjadruje pevné odhodlanie dodržiavať tieto zásady.
Vedenie a sila: Lincoln projektuje silu a sebadôveru ako líder. Vštepuje ľuďom nádej a uistenie tým, že vyjadruje zmysel pre účel, odhodlanie a schopnosť viesť národ v náročných časoch.
Výrečná komunikácia: Príhovor vyzdvihuje aj Lincolnove výnimočné oratorické schopnosti. Jeho schopnosť formulovať zložité myšlienky jednoduchým, ale účinným jazykom, jeho kadencia a výber slov robia jeho prejavy nezabudnuteľnými a pôsobivými.