1. Konfrontácia s úmrtnosťou :Scéna stavia divákov tvárou v tvár realite smrti prostredníctvom neformálnych diskusií hrobárov o rozklade tiel a ich vykopávaní Yorickovej lebky. Hamlet je v kontemplácii lebky konfrontovaný s pominuteľnosťou ľudskej existencie a vyrovnávajúcim účinkom smrti, ktorý zbavuje všetky spoločenské rozdiely zmysel.
2. Memento Mori :Lebka Yoricka, kedysi dvorného šaša, slúži ako ostrá pripomienka pominuteľnej povahy života a prípadného osudu, ktorý čaká na všetkých jednotlivcov, bez ohľadu na ich sociálne postavenie alebo úspechy. Hamlet uvažuje o kontraste medzi Yorickovou živou prítomnosťou v živote a rozkladom jeho pozostatkov, čo ho vedie k úvahám o márnosti ľudských honieb.
3. Úmrtnosť a šialenstvo :Dialóg hrobárov o Yorickovom povolaní ešte viac zdôrazňuje tému smrti. Ich diskusia o úlohe šaša ako niekoho, kto sa vysmieva hlúpostiam živých, poukazuje na absurdnosť ľudského snaženia tvárou v tvár smrti. Hamletov zostup do šialenstva sa prelína s jeho kontempláciou smrteľnosti a existenciálnych otázok, ktoré vyvoláva.
4. Kontrast medzi životom a smrťou :Scéna akcentuje kontrast medzi životom a smrťou postavením Hamletovho filozofického uvažovania nad lebkou vedľa hrobárov so zemitým humorom a pragmatickým pohľadom na smrť. Tento kontrast ukazuje rôzne spôsoby, akými sa jednotlivci vyrovnávajú s kontempláciou smrteľnosti, od filozofického skúmania až po praktické prijatie.
5. Téma pomsty :Hamletov monológ pri držaní lebky tiež predznamenáva ústrednú tému hry o pomste. Vyjadruje svoje pohŕdanie svetovou korupciou, ktorá si podľa neho vyžaduje odplatu. Kontrast medzi Yorickovou neškodnou lebkou a násilnými činmi, ktoré nasledujú, odzrkadľuje skúmanie smrti a dôsledkov hľadania pomsty.
6. Univerzalita smrti :Scéna podčiarkuje univerzálnosť smrti, ktorá postihuje všetkých bez ohľadu na sociálne postavenie, bohatstvo alebo spoločenské postavenie. Poznámky hrobárov o rovnostárskej povahe smrti túto tému ešte viac podporujú a zdôrazňujú, že všetci, od kráľov po roľníkov, skončia rovnakým osudom.
Na záver scéna s hrobármi a Hamletovým objavom Yorickovej lebky slúži ako silná ilustrácia témy zaujatosti smrťou v hre. Skúma existenčné otázky okolo úmrtnosti, márnosť ľudských snáh a rôzne spôsoby, akými jednotlivci čelia vlastnej smrteľnosti. Scéna prispieva k vývoju Hamletovho charakteru a pripravuje pôdu pre hry skúmajúce pomstu, šialenstvo a nevyhnutnosť smrti.