Keď hamlet hovorí Ofélii, tí, ktorí sú už ženatí, všetci okrem jedného budú žiť iii i 128, čo tým vlastne hovorí?

V tejto línii zo slávneho Hamletovho monológu „Byť či nebyť“ Hamlet nehovorí priamo k Ofélii. Zamýšľa sa nad existenčnou otázkou, či je lepšie znášať útrapy života, alebo hľadať oslobodenie smrťou. Odkaz na „tí, ktorí sú už ženatí, všetci okrem jedného budú žiť“ (3. dejstvo, scéna I, riadky 128-129) je súčasťou Hamletovej širšej úvahy o stave človeka a výzvach a zodpovednostiach, ktoré so sebou život prináša.

Hamletov výrok o manželstve možno interpretovať viacerými spôsobmi. Na jednej úrovni by to mohlo byť vnímané ako komentár k nevyhnutnosti smrti. Hamlet naznačuje, že bez ohľadu na rodinný stav alebo iné okolnosti je smrť v konečnom dôsledku nevyhnutná pre všetkých okrem jednej osoby. Táto interpretácia je v súlade so základnou témou monológu, ktorý zápasí so strachom zo smrti a neistotou z toho, čo príde potom.

Ďalšou možnou interpretáciou je, že Hamlet vyjadruje pocit závisti alebo ľútosti voči tým, ktorí sú už ženatí. Môže mať pocit, že manželstvo ponúka pocit stability, spoločnosti a naplnenia, ktorý mu v jeho vlastnom živote chýba. Táto interpretácia nadväzuje na Hamletov komplexný emocionálny stav počas celej hry, ktorý sa vyznačuje pocitmi izolácie, melanchólie a dezilúzie.

V konečnom dôsledku je Hamletov výrok o manželstve otvorený viacerým interpretáciám a slúži na obohatenie celkovej komplexnosti a hĺbky monológu. Odráža Hamletovu introspektívnu povahu a hĺbku jeho filozofickej kontemplácie, keď zápasí so základnými otázkami života.