Toto je konečná fáza morálneho vývoja, ako je stanovená v Kohlbergovej teórii a zameriava sa na vznik abstraktných princípov morálky založených na vlastných hodnotách jednotlivca. Podľa Kohlberga sa do tohto štádia dostane len 10-15% ľudí.
Morálne rozhodnutia sú založené na abstraktných dôvodoch, ako je rešpektovanie všeobecných ľudských práv a spravodlivosti, a nie na spoločenských pravidlách alebo individuálnych vlastných záujmoch.
Ľudia v tomto štádiu veria v dodržiavanie univerzálnych etických princípov, ktoré platia pre každého, bez ohľadu na jeho osobné okolnosti alebo kultúrne normy.
Jednotlivci používajú svoje vlastné morálne uvažovacie schopnosti, aby určili správne od nesprávneho.
Príklady postkonvenčného morálneho uvažovania zahŕňajú:
Konanie podľa univerzálnych etických princípov: Niekto sa napríklad môže rozhodnúť darovať peniaze charitatívnej organizácii, ktorá pomáha ľuďom v núdzi, aj keď osobne nepozná nikoho, komu sa pomáha.
Rešpektovanie práv ostatných: Niekto sa napríklad môže zastať niekoho, kto je šikanovaný, aj keď to znamená vystaviť sa nebezpečenstvu.
Kohlberg veril, že postkonvenčné štádium je najvyššia úroveň morálneho rozvoja, ktorú môže človek dosiahnuť, a že ho dosiahla len malá menšina ľudí.