1. Časová kompresia: Rýchly sled udalostí vyvoláva pocit naliehavosti a vzrušenia. Akcia sa zdá byť uponáhľaná a naliehavá, pretože Shakespeare rýchlo prechádza udalosťami.
2. Rýchle prechody scén: Scéna sa rýchlo prepína medzi rôznymi miestami, čo dodáva hre pocit neporiadku a rozruchu. Akcia sa stáva viac pohlcujúcou, keď sa od publika vyžaduje, aby držalo krok s posunmi na miestach.
3. Zosilnený konflikt: Nezhody medzi postavami sa vyvinú do bojov na život a na smrť. To zvyšuje stávky a motivuje divákov k obavám o budúcnosť postáv.
4. Eskalácia násilia: Scéna je intenzívna a akčná, dochádza ku konfliktom a bitkám. Tento nárast násilia vyvoláva napätie a prispieva k dojmu, že sa veci blížia k vrcholu.
5. Tempo dialógu: Dialógy sú rýchle a intenzívne, zodpovedajú tempu deja. Vďaka tomu sa diváci sústredia a majú pocit, že sú priamo tam s postavami.
6. Krátke, intenzívne scény: Scény v tomto akte sú často krátke a intenzívne, čo umocňuje pocit dynamiky hry. Krátke záblesky akcie udržujú pozornosť divákov a vyvolávajú dojem, že udalosti sa vymykajú kontrole.
7. Používanie messengerov: Messengery sa používajú na rýchle doručovanie informácií medzi postavami a sprostredkovanie naliehavých požiadaviek. Táto metóda vytvára napätie a zvýrazňuje rýchlosť, s akou sa udalosti vyvíjajú.
8. Znamenia a predzvesti: Scéna obsahuje niekoľko znamení a narážok na katastrofu. Tieto rady vyvolávajú v publiku dojem, že katastrofa je bezprostredná, a zvyšujú ich pocit očakávania.
Publikum bude pravdepodobne reagovať na tieto stratégie tým, že bude nervóznejšie a bude investované do akcie. Zrýchlené tempo zvyšuje intenzitu drámy, takže je čoraz ťažšie predvídať, čo sa stane ďalej. Stupňujúce sa napätie a naliehavosť deja pripravujú divákov na tragické vyvrcholenie, ktoré nasleduje.