1. Predstavenia pod holým nebom: Grécke divadlá boli zvyčajne miestami pod holým nebom, čo znamenalo, že herci museli zápasiť s takými živlami, ako je slnečné svetlo, vietor, dážď a meniace sa teploty. Potrebovali byť schopní tomu prispôsobiť svoje výkony a stále si zachovať zameranie a projekciu.
2. Veľké publikum: Grécke divadlá často pojali tisíce divákov a boli podstatne väčšie ako moderné divadlá. Herci museli premietať svoje hlasy a zabezpečiť, aby ich jasne počuli aj tí, ktorí sedeli v najvzdialenejších radoch. To si vyžadovalo výnimočné vokálne techniky vrátane správneho dýchania a modulácie hlasu.
3. Nosenie masky: Herci v gréckom divadle často nosili zložité masky, ktoré im zakrývali celú tvár. Tieto masky boli navrhnuté tak, aby zobrazovali rôzne postavy a emócie, ale pre hercov mohlo byť náročné vyjadriť jemné výrazy alebo emócie. Herci sa museli spoliehať na svoje fyzické gestá a reč tela, aby mohli efektívne komunikovať cez masky.
4. Fyzický pohyb: Grécke divadlo kládlo veľký dôraz na fyzický pohyb, choreografiu a tanec. Herci museli prejsť rozsiahlym tréningom v tanci, gymnastike a akrobacii. Potrebovali vykonávať fyzicky náročné rutiny, ktoré zahŕňali synchronizovaný pohyb a pôsobivé skoky a skoky, pričom mali na sebe prepracované kostýmy.
5. Návrh amfiteátra: Grécke divadlá mali špecifický architektonický dizajn, pričom javisko sa nachádzalo v spodnej časti polkruhového alebo kruhového sedacieho priestoru. To znamenalo, že herci si museli byť vedomí svojej polohy na javisku, pretože rôzne miesta môžu ovplyvniť akustiku a viditeľnosť publika.
6. Akustika: Amfiteátrový dizajn gréckych divadiel poskytoval vynikajúcu prirodzenú akustiku, no herci stále museli ovládať svoje vokálne techniky, aby sa ich hlas niesol celým divadlom. Potrebovali jasne premietnuť svoj hlas a vyhnúť sa skresleniu, aby si udržali pozornosť publika.
7. Improvizácia a memorovanie: Od gréckych hercov sa očakávalo, že budú mať vynikajúce schopnosti zapamätať si, keďže scenáre sa veľmi nepoužívali. Často sa spoliehali na improvizáciu, aby vylepšili svoje predstavenia, pridali svoje interpretácie k písomnému materiálu, ktorý poskytli dramatici.
Napriek týmto výzvam herci v gréckom divadle predviedli svoj mimoriadny talent a odhodlanie, čím zanechali trvalý vplyv na rozvoj divadelného umenia a dodnes inšpirujú účinkujúcich a divákov.