1.Atmosféra a nastavenie: Orwell okamžite ponorí čitateľov do ponurého, dystopického sveta zdôraznením nudnej, šedej atmosféry s odkazmi na „pochmúrne“ budovy, „špinavé“ uličky a „obrovské sivé budovy“. Táto skľučujúca atmosféra pripravuje pôdu pre príchod utláčateľskej spoločnosti.
2.Veľký brat a myšlienková polícia: Orwell predstavuje koncept Big Brother a Thought Police už na začiatku. Tieto myšlienky zosobňujú všeobjímajúci dohľad a kontrolu myšlienok, ktoré definujú tento svet, vyvolávajú v čitateľoch strach a nepokoj. Odkaz na Myšlienkovú políciu vyvoláva mrazivý pocit invázie do najsúkromnejších myšlienok a činov.
3.Jazyk a nový jazyk: Orwell zavádza pojem Newspeak, jazyk navrhnutý tak, aby obmedzil vyjadrovanie nezávislých myšlienok a obmedzil osobnú slobodu. Tento koncept naznačuje spoločenskú manipuláciu na hlbokej úrovni, ktorá prispieva k atmosfére kontrolovaného a obmedzeného sveta.
4.Popis a symbolika: Orwellove opisy často vyvolávajú pocit strachu a nepohodlia. Opakujúce sa obrazy potkanov a chladné drsné počasie ešte viac zvýrazňujú pochmúrnosť tejto spoločnosti. Tieto prvky pridávajú hĺbku do tiesnivého prostredia, robia ho živším a znepokojujúcim.
5.Pútavé naratívne techniky: Orwell používa zaujímavé naratívne techniky, aby čitateľov zaujal. Úvodné kapitoly okamžite vtiahnu čitateľov do sveta hlavného hrdinu Winstona Smitha, čím vytvárajú pocit bezprostrednosti a osobnej angažovanosti. Použitie denníkového záznamu a Winstonových úvah dáva čitateľom osobný vzťah k rozprávaniu a postave.
6.Irónia a protirečenie: Orwell používa iróniu a protirečenia, aby zdôraznil absurditu a pokrytectvo tejto dystopickej spoločnosti. Napríklad ministerstvo pravdy je zodpovedné za potláčanie faktov, ministerstvo lásky je zapojené do mučenia a ministerstvo mieru je zodpovedné za vedenie vojny. Tieto paradoxy zdôrazňujú orwellovský koncept „dvojitého myslenia“, kde sa od jednotlivcov očakáva, že súčasne prijmú protichodné presvedčenia.
George Orwell vytvára desivú víziu sveta charakterizovaného všadeprítomným dohľadom, manipuláciou a strachom a zároveň využíva naratívne techniky, ktoré provokujú k zamysleniu, efektívne uchvacuje a znepokojuje čitateľov v úvodnej kapitole z roku 1984. Tento pútavý prístup vtiahne čitateľov hlbšie do znepokojujúcej situácie. a utláčateľský svet, ktorý vytvoril, udávajúci tón zvyšku románu.