Na začiatku hry sú Macbeth a Banquo blízki priatelia a kamaráti v zbrani. Bojovali bok po boku v bitke a Macbeth Banqua rešpektuje a obdivuje. Po tom, čo Macbeth zavraždí Duncana a stane sa kráľom, sa však za svoj zločin začne cítiť vinný a paranoidný. Bojí sa, že Banquo odhalí jeho tajomstvo a prezradí ho, a tak sa mu čoraz viac vzďaľuje a je voči nemu podozrievavý.
V tejto scéne Macbethova paranoja dosahuje svoj vrchol. Zariadil, aby boli Banquo a jeho syn Fleance zavraždení a netrpezlivo očakáva správy o ich smrti. Je tak pohltený svojou vinou a strachom, že ledva dokáže fungovať. Keď na bankete uvidí ducha Banquo, zhrozí sa a začne zúriť. Táto scéna ukazuje, ako ďaleko Macbeth klesol od vznešeného bojovníka, ktorým bol na začiatku hry. Teraz je z neho zlomený muž plný viny, ktorého prenasledujú následky svojich činov.