Po atentáte sa Brutus snaží ospravedlniť svoje činy pred rímskym ľudom. Prednesie prejav, v ktorom argumentuje, že Caesar bol tyran a že ho museli zabiť, aby sa zachovala republika. Brutusova reč je presvedčivá, no ľudí úplne nepresvedčí. Mnohí z nich sú stále verní Caesarovi a sú nahnevaní, že bol zabitý. Brutov prejav tiež poukazuje na rozdiely v rímskej spoločnosti. Niektorí ľudia veria, že republika je najlepšou formou vlády, iní zase, že na udržanie poriadku je potrebný silný vodca. Brutusove činy vyniesli tieto rozkoly na povrch a v konečnom dôsledku povedú k pádu republiky.
Brutusov pohľad na vzostup moci je varovaním pred nebezpečenstvom ambícií. Brutus je dobrý muž s dobrými úmyslami, ale je aj chybný muž. Je príliš dôverčivý a príliš rýchlo koná. Jeho rozhodnutie zavraždiť Caesara je tragická chyba a nakoniec vedie k jeho vlastnému pádu. Brutusov príbeh nám ukazuje, že aj tie najušľachtilejšie úmysly môžu mať nezamýšľané následky.