1. Predstavivosť a realita: Príbeh skúma nejasné hranice medzi predstavivosťou a realitou. Fantázia detí beží na plné obrátky, najmä Berthina, ktorá vykúzli hrôzostrašné príbehy, ktoré vedú k zahmlievaniu toho, čo je skutočné a čo nie. Túto tému ešte zvýrazňuje nejednoznačný koniec, kde sa čitateľ môže pýtať, či „strašné“ udalosti boli skutočné alebo vymyslené.
2. Sila rozprávania: Príbeh zdôrazňuje silu rozprávania, najmä pokiaľ ide o vzbudzovanie strachu a fascinácie. Strach detí umocňujú živé opisy a znepokojujúce príbehy rozprávača. To zvýrazňuje silu jazyka a predstavivosti pri formovaní nášho vnímania a skúseností.
3. Ovládanie a napájanie: Príbeh jemne skúma témy kontroly a moci. Rozprávkar sa prostredníctvom svojich príbehov snaží ovládať predstavivosť a správanie detí. Deti, najmä Bertha, odolávajú tejto kontrole tým, že si vytvárajú svoje vlastné znepokojujúce príbehy. Tento boj o moc medzi rozprávačom a publikom odhaľuje zložitosť ľudskej interakcie a túžbu po kontrole.
4. Znepokojujúca povaha neznáma: Príbeh sa dotýka prirodzeného strachu z neznámeho a znepokojujúcej povahy neznámeho. Rozprávky rozprávača sú plné nejednoznačných a znepokojujúcich udalostí, ktoré v deťoch vyvolávajú nepokoj a hrôzu. To zvýrazňuje našu prirodzenú tendenciu báť sa toho, čomu nerozumieme alebo čo neovládame.
5. Dôležitosť perspektívy: Príbeh v konečnom dôsledku zdôrazňuje dôležitosť perspektívy. Úzkosť a strach detí sú do značnej miery ovplyvnené rozprávaním rozprávača. Nejednoznačnosť konca však umožňuje čitateľovi interpretovať udalosti z vlastnej perspektívy, spochybňujúc povahu reality a silu predstavivosti.
Celkovo je „The Storyteller“ od Waltera de la Mare mnohostranným príbehom, ktorý skúma zložitý vzťah medzi predstavivosťou, realitou, rozprávaním, ovládaním a znepokojujúcou povahou neznáma.