Funguje to takto:
* Vonkajší príbeh: Román začína tým, že Robert Walton, prieskumník v Arktíde, píše listy svojej sestre Margaret Saville. Opisuje svoju cestu a stretnutie s Victorom Frankensteinom, ktorý mu rozpráva svoj príbeh.
* Vnútorný príbeh: Príbeh Victora Frankensteina sa odvíja, keď rozpráva svoje skúsenosti s vytvorením monštra, jeho následným útekom a tragédiou, ktorá nasleduje. Toto je hlavný príbeh románu.
Román je preto rámcovaný vonkajším príbehom Waltonových listov, do ktorého je vnorený Victorov príbeh. Táto štruktúra slúži na niekoľko účelov:
* Pridáva vrstvy perspektívy: Príbeh počujeme nielen z pohľadu Victora, ale aj z pohľadu Waltona, čo umožňuje rôzne interpretácie a náhľady.
* Zvyšuje napätie: Tajomstvo okolo Frankensteinovho stvorenia a jeho stretnutia s Waltonom buduje očakávanie vnútorného príbehu.
* Zdôrazňuje silu rozprávania: Waltonove listy naznačujú, že zdieľanie príbehov nám môže pomôcť pochopiť seba samých a svet okolo nás.
Takže zatiaľ čo „Frankenstein“ je primárne o Victorovom výtvore a následnom chaose, príbeh v rámci štruktúry príbehu dodáva príbehu hĺbku a zložitosť.