1. Dramatická irónia:
* Hamletovo predstierané šialenstvo: Publikum si uvedomuje, že Hamlet predstiera blázna, ale postavy na javisku, najmä Claudius a Polonius, nie. To vytvára pocit očakávania a neistoty ohľadom Hamletových skutočných zámerov a možných dôsledkov jeho činov.
* Claudiusova vina: Claudius, hoci navonok pôsobí sebavedomo, si neustále uvedomuje svoj zločin a bojí sa odhalenia. Publikum, ktoré pozná jeho vinu, chápe závažnosť každej situácie a očakáva jeho pád.
* Výkon hráčov: Hra v rámci hry, „pasca na myši“, je skvelým nástrojom na budovanie napätia. Diváci vedia, že cieľom hry je odhaliť Claudiusovu vinu, no nie sme si istí, ako Claudius zareaguje. To pridáva vrstvu dramatickej irónie a umocňuje napätie.
2. Neistota a napínavé scenáre:
* Hamletova cesta do Anglicka: Hamletov náhly odchod do Anglicka s Claudiusovým listom, v ktorom žiadal jeho smrť, vyvoláva pocit naliehavosti a strachu o Hamletovu bezpečnosť. Publikum zostáva zvedavé, či Hamlet prežije a ako z tejto zápletky unikne.
* Opheliino šialenstvo: Oféliin zostup do šialenstva, ktorý spustila Poloniova smrť a Hamletovo odmietnutie, je srdcervúci a napínavý zvrat udalostí. Jej krehký stav a neistota osudu dodávajú celkovému napätiu aktu.
* Objavenie Poloniovho tela: Nález Poloniovho tela ukrytého v kráľovskej komnate vyvoláva pocit šoku a zmätku. Dôsledky pre Hamleta a Claudia sú nejasné, takže publikum musí zápasiť s následkami a predvídať ďalší konflikt.
3. Zvyšujúce sa stávky:
* Hamletov konflikt s Claudiom: Hamletov podvod a jeho rastúce odhodlanie pomstiť smrť svojho otca zvyšuje stávky ich konfliktu. Každá interakcia medzi nimi je nabitá napätím a strachom, keďže publikum očakáva násilnú konfrontáciu.
* Vražda Polonia: Smrť Polonia, postavy, ktorá sa spočiatku javí ako neškodná, eskaluje stávky hry a Hamletove činy sa zdajú byť čoraz nebezpečnejšie. Signalizuje to aj to, že dôsledky Hamletových rozhodnutí sú čoraz vážnejšie.
* Hrozba Laertes: Predstavenie Laertesa, Poloniovho pomstychtivého syna, pridáva do už tak napätej situácie ďalšiu vrstvu konfliktu. Jeho túžba po pomste a jeho potenciálne spojenectvo s Claudiusom vytvárajú nebezpečnú a nepredvídateľnú dynamiku.
Celkovo je 4. akt Hamleta majstrovskou ukážkou toho, ako sa dá vybudovať napätie kombináciou dramatickej irónie, neistoty a stupňujúcich sa stávok. Necháva divákov neustále v strehu, predvídajúc ďalší vývoj udalostí a dôsledky Hamletovho konania.