Spočiatku je Horatio skeptický:
* V ACT I, scéna II, Horatio vyjadruje pochybnosti o Hamletovom zdraví. Vidí Hamletovu melanchóliu a verí, že je to kvôli nedávnej smrti jeho otca. Uvádza:„Zdá sa, že stratil všetok svoj zárodok. Lebo som ho videl na Dánskom súde a vyzeral ako nevinný kvet, ale najviac faul.“
* Horatio sa dokonca pokúša s Hamletom uvažovať, veriac, že jeho smútok je prehnaný.
Horatio sa však stále viac presvedčí o Hamletovom šialenstve:
* Ako hra pokračuje, Horatio svedčí o Hamletovom nevyspytateľnom správaní, vrátane jeho podivných interakcií s Ophelia, jeho soliloquies a jeho násilných činov.
* Horatio pozoruje Hamletovu „antickú dispozíciu“, čo je vypočítané predstieranie šialenstva. Uvedomuje si, že Hamlet nie je len smútiaci, ale zámerne predstieral šialenstvo, aby dosiahol svoje vlastné ciele.
Horatio nakoniec chápe Hamletove skutočné motívy:
* Na konci hry Horatio plne chápe Hamletove predstierané šialenstvo a jeho pozemok za pomstu. Pôsobí ako Hamletov dôverník, pomáha mu vo svojom pláne a dokonca svedkom poslednej konfrontácie s Claudiusom.
Preto Horatio vnímanie Hamletovho šialenstva sa počas hry zmení. Spočiatku skeptický, nakoniec pochopí Hamletovu úmyselnú predstieranie, ktorá uznáva strategické využitie šialenstva na dosiahnutie jeho pomsty.