1. Chybná identita: Hamlet sa skrýva za tapisériou, keď počuje, ako Polonius hovorí so svojou matkou Gertrude. Hamlet verí, že Polonius je Claudius, jeho strýko a nevlastný otec, ktorého má podozrenie z vraždy svojho otca. Hamlet vo fit z hnevu vtlačí svoj meč cez tapisériu a zabíja Polonius.
2. Pomsta a hnev: Hamlet je hlboko konzumovaný túžbou pomstiť sa proti Claudiusovi, o ktorom verí, že ukradol trón a život jeho otca. Jeho činy, poháňané hnevom a smútkom, sú zakalené paranoiou a pokriveným zmyslom pre spravodlivosť.
3. Mentálna nestabilita: Hamletov stav mysle je už krehký, poznačený smútkom a neistotou. Snaží sa rozoznať realitu z ilúzie, vďaka čomu je zraniteľný voči vyrážkam a nesprávnym nesprávnym konaniam.
4. Hra „Mousetrap“: Hamletove predstavenie hry „Mousetrap“, ktorá zobrazuje otrávenú kráľ, bolo určené na vystavenie Claudiusovej viny. Prítomnosť Poloniusa počas hry vedie Hamleta k podozreniu jeho zapojenia sa do deja, čo ďalej podnietilo jeho hnev.
5. Dramatická irónia: Publikum vie, že Polonius nie je Claudius a na scénu pridáva vrstvu tragédie. Zdôrazňuje tragické následky Hamletových akcií, ktoré sú poháňané smútkom a nesprávnym posudzovaním.
Je dôležité si uvedomiť: Hra skúma zložitosť ľudskej povahy, najmä súhra rozumu a vášne. Zatiaľ čo Hamletove činy sa javia ako impulzívne a dokonca kruté, pramenia z hlbokej potreby spravodlivosti a váhy jeho emocionálneho nepokoja.