1. Hra v rámci hry:
Hamlet fáje hru, ktorá odráža okolnosti smrti jeho otca, aby zistili Claudiusovu reakciu. Všimol si Claudiusov náhly odchod, agitáciu a narušený štát, čo potvrdzuje jeho podozrenie, že Claudius je vinný. Táto scéna upevňuje Hamletovu vieru, že Claudius je skutočne vrahom.
2. Modlitebná scéna:
Hamlet sa stretne s Claudiusom, ktorý sa modlí a uvažuje o zabíjaní. Poznamenáva Claudius, ktorý vyjadruje výčitky svedomia, ale rozhoduje sa proti činu, pretože Claudius nekúša vraždu, ale za následky svojich konaní. Hamlet verí, že zabíjanie Claudiusa, keď sa modlí, ho poslal do neba, nie peklo, a preto to nebude len trest.
3. Claudiusovo všeobecné správanie:
Počas celej hry Hamlet pozoruje Claudiusove nevyspytateľné a podozrivé správanie. Poznamenáva, že Claudiusove pokusy ovládať Hamleta, jeho podozrivé otázky týkajúce sa Hamletovho duševného stavu a jeho celkového nepohodlia v prítomnosti Hamleta. Tieto pozorovania ďalej posilňujú Hamletovu vieru v Claudiusovu vinu a jeho strach z expozície.
4. Claudiusova manipulácia:
Hamlet si uvedomuje, že Claudius sa snaží manipulovať s použitím lichotenia, sľubov a hrozieb. Uznáva, že Claudius sa ho snaží ovládať a bráni mu v objavení pravdy. Táto realizácia prehlbuje Hamletovu nedôveru a podporuje jeho túžbu po pomste.
5. Claudiusov klam:
Hamlet vidí Claudiovu fasádu nevinnosti a zbožnosti. Uznáva pokrytectvo za Claudiusovým verejným prejavom cnosti a jeho súkromných machinácií. Hamletove pozorovania odhaľujú skutočnú povahu Claudia ako schémy a manipulatívneho tyrana.
Záverom je, že Hamletove pozorovania Claudiusových reakcií ho viedli k tomu, že sa domnieva, že Claudius je vinný za vraždu svojho otca. Vidí Claudiusovými pokusmi zakryť jeho vinu a manipuluje s tým, aby odhalil svoju skutočnú povahu. Tieto poznatky podporujú túžbu Hamleta po pomste a riadiť priebeh hry.