1. Pomsta vs. morálka :Hamletov primárny konflikt pramení z jeho túžby pomstiť smrť svojho otca a morálnych dilem spojených s pomstou. Zamýšľa sa nad váhou spáchania vraždy, možnými následkami a morálnymi dôsledkami hľadania odplaty.
2. Podvod a zrada :Hamlet zápasí so zradou svojej matky Gertrúdy, ktorá sa krátko po otcovej smrti znovu vydala za Claudia. Cíti sa znechutený jej činmi a snaží sa zosúladiť obraz svojej matky s jej novoobjavenou neverou.
3. Láska a povinnosť :Hamletov vzťah s Oféliou, dcérou Polonia, komplikuje jeho povinnosť pomstiť otca. Miluje Oféliu, ale cíti potrebu vzdialiť sa od nej, aby sa mohol sústrediť na svoju misiu pomsty.
4. Šialenstvo vs. príčetnosť :Hamletove stretnutia s duchom jeho otca a ťarcha jeho povinností ho privádza na pokraj šialenstva. Predstiera šialenstvo ako strategický krok na ochranu seba a pozorovania druhých, ale hranica medzi skutočným šialenstvom a pretvárkou sa v priebehu hry stiera.
5. Nečinnosť a prokrastinácia :Hamlet bojuje s konaním a otáľa s vykonaním svojej pomsty. Spochybňuje povahu reality, posmrtný život a morálne dôsledky svojich činov, čím vytvára oneskorenia a pochybnosti o sebe.
6. Napájanie a korupcia :Hamlet pozoruje korupciu a dynamiku moci na dánskom súde, čo ešte viac podnecuje jeho túžbu po pomste a jeho dezilúziu zo sveta. Začína pohŕdať povrchnosťou a klamstvom, ktoré vládne medzi tými, ktorí sú pri moci.
7. Pochybnosti o sebe a existenčné otázky :Hamletove monológy odhaľujú jeho hlbokú introspekciu a sebaspytovanie. Potýka sa s existenciálnymi otázkami o živote, smrti, cti a povahe existencie samotnej. Tieto vnútorné konflikty odzrkadľujú jeho vonkajší boj o pomstu a prispievajú k skúmaniu ľudského stavu v hre.
Celkovo je Hamletov konflikt mnohostranný, zahŕňa morálny, emocionálny a psychologický rozmer. Jeho cesta je poznačená vnútorným nepokojom, morálnymi dilemami a zložitosťou ľudskej povahy.