Holdenovo negatívne vnímanie dospelých je formované rôznymi skúsenosťami a pozorovaniami v románe:
- Neautentickosť:Holden často kritizuje dospelých za to, že sú falošní a domýšľaví, pričom ich často označuje ako „falošných“. Má pocit, že nosia masky a predstierajú, že sú niečím, čím nie sú, pričom im chýbajú skutočné emócie a motivácia.
- Chamtivosť a korupcia:Holden sa stretáva s prípadmi chamtivosti a korupcie medzi dospelými. Kritizuje finančný svet, vzdelávací systém a zábavný priemysel za ich materialistické hodnoty a nedostatok integrity.
- Pokrytectvo:Holden poukazuje na pokrytectvo dospelých pri kázaní morálnych hodnôt, pričom sa sami zapájajú do pochybného správania. Kritizuje najmä ich sexuálne pokrytectvo a nedostatok autentickosti pri vyjadrovaní emócií.
- Odpojenie od mladosti:Holden pociťuje medzi sebou a dospelými výraznú generačnú priepasť. Verí, že dospelí stratili kontakt so svojimi mladistvými ideálmi, s pribúdajúcim vekom sa stávajú unavení a cynickí.
Holdenovo pohŕdanie dospelými je poháňané aj jeho vlastným pocitom dezilúzie a ťažkosťami, ktorým čelí pri prechode dospievania. Cíti sa nepochopený dospelými a považuje ich za nepodporujúcich a odsudzujúcich. V dôsledku toho často túži po jednoduchšej dobe, keď bol ešte dieťa a svet sa mu zdal priamočiarejší a nevinnejší.
Je však dôležité poznamenať, že Holden je tiež schopný uznať pozitívne vlastnosti niektorých dospelých. Počas románu sa stretáva s niekoľkými jednotlivcami, ako je napríklad jeho učiteľ angličtiny, pán Antolini, ktorí k nemu prejavujú skutočnú láskavosť a pochopenie. Tieto stretnutia mu poskytujú chvíle nádeje a spojenia uprostred jeho negatívneho vnímania dospelých.