1. Dej:Dej drámy sa vzťahuje na sled udalostí, ktoré tvoria príbeh. Zvyčajne zahŕňa konflikt, stúpajúcu akciu, vyvrcholenie, klesajúcu akciu a riešenie. Dej vytvára pocit očakávania, napätia a uspokojivého rozuzlenia.
2. Postavy:Postavy sú jednotlivci, ktorí poháňajú príbeh vpred a stelesňujú témy drámy. Ich činy, motivácie a vzťahy prispievajú k celkovému rozprávaniu a poskytujú pohľad na ľudskú povahu.
3. Dialóg:Dialóg je primárnym prostriedkom komunikácie v dráme. Sprostredkúva informácie, posúva dej, odhaľuje motiváciu postáv a vytvára emocionálny vplyv. Dobre napísané dialógy sú prirodzené, realistické a odzrkadľujú zázemie a osobnosti postáv.
4. Konflikt:Konflikt je základným prvkom drámy, ktorý poháňa vývoj príbehu. Môže byť vonkajší (napr. človek verzus príroda alebo človek verzus spoločnosť) alebo vnútorný (napr. človek verzus ja alebo človek verzus osud). Konflikt pridáva napätie a zvyšuje stávku drámy.
5. Téma:Téma je ústrednou myšlienkou alebo posolstvom drámy. Skúma hlboké ľudské skúsenosti, univerzálne pravdy či spoločenské problémy a poskytuje príbehu hlbšiu vrstvu významu.
6. Prostredie:Prostredie sa týka času a miesta, v ktorom sa dráma odohráva. Prispieva k atmosfére, nálade a kontextu príbehu a môže mať významnú symboliku.
7. Scénické alebo produkčné prvky (v divadle a filme):Patria sem prvky ako osvetlenie, hudba, kostýmy, rekvizity a scénický dizajn. Umocňujú vizuálny a sluchový dojem drámy a prispievajú k celkovému divadelnému zážitku.
8. Žáner:Drámy môžu spadať do rôznych podžánrov, ako je tragédia, komédia, historická dráma, hudobná dráma alebo melodráma, pričom každá má svoje jedinečné vlastnosti a konvencie.
9. Katarzia:Sledovanie drámy môže vyvolať emocionálne reakcie a poskytnúť katarziu, čo umožní publiku zažiť a uvoľniť silné pocity v kontrolovanom prostredí.
10. Spoločenský komentár:Drámy môžu slúžiť ako forma spoločenského komentára, ktorý reflektuje súčasné problémy, spoločenské normy a ľudské správanie a podporuje kritické myslenie a diskusiu.
11. Symbolizmus:Drámy často používajú symbolické prvky, ako sú predmety, farby alebo akcie, na reprezentáciu abstraktných myšlienok, emócií alebo tém, čím dodávajú príbehu vrstvy významu.
Tieto funkcie spolupracujú pri vytváraní podmanivého dramatického zážitku, ktorý rezonuje s publikom na emocionálnej, intelektuálnej a sociálnej úrovni.