1. Proroctvo a osud :Hra sa začína proroctvom, že Oidipus zabije svojho otca a ožení sa s jeho matkou. Napriek snahe vyhnúť sa tomu Oidipus nevedomky naplní proroctvo, čím uvedie do pohybu tragické udalosti hry. Myšlienka osudu a bezmocnosti jednotlivcov voči vopred určenému osudu tvorí ústrednú tému tragédie.
2. Nevedomosť a sebaobjavenie :Oidipus vo svojej snahe odhaliť pravdu o vražde kráľa Laia nevedomky odhaľuje svoju vlastnú minulosť a rodičovstvo. Odhalenie jeho incestného vzťahu s matkou Jocastou a otcovraha, ktorého sa nevedomky dopustil, vyvoláva v Oidipusovi pocit hrôzy a zúfalstva.
3. Tragická chyba (Hamartia) :Tragická chyba Oidipa spočíva v jeho nadmernej pýche, tvrdohlavosti a túžbe poznať pravdu, aj keď to vedie k jeho pádu. Jeho neochvejné odhodlanie odhaliť pravdu a nerešpektovanie varovaní od Tiresiasa a iných prispieva k jeho tragickému osudu.
4. Anagnorisis (rozpoznanie) :Oidipovo postupné uvedomovanie si svojich prehreškov a jeho zostup do zúfalstva, keď objavuje pravdu, predstavuje kľúčový moment v hre. Rozpoznanie jeho činov a ich následkov vedie k intenzívnemu citovému utrpeniu a úzkosti.
5. Katarzia :Diváci zažívajú pocit katarzie, keď sú svedkami emocionálneho pádu Oidipa a jeho utrpenia. Toto emocionálne uvoľnenie umožňuje divákom zamyslieť sa nad témami ľudskej krehkosti, nepredvídateľných síl osudu a dôsledkov vlastných činov.