Gertrúda, pohltená pocitom viny a hľadajúca vykúpenie, nalieha na Hamleta, aby ukončil Claudiusov život. Hamlet však zostáva v morálnej dileme. Trápi ho zložitosť vraždy svojho strýka, zvažuje možné dôsledky a neistotu toho, čo sa skrýva v posmrtnom živote.
Hamletov vnútorný boj je ešte umocnený zjavením ducha jeho otca, ktorý opätovne potvrdzuje naliehavosť splnenia odplatnej misie a karhá Hamletovo zaváhanie. Hamlet sa ocitá rozpoltený medzi povinnosťou, ktorú pociťuje voči svojmu otcovi, a etickými pochybnosťami okolo činu vraždy.
Ako scéna postupuje, Hamlet zápasí s existenciálnymi otázkami života, smrti a morálnej nejednoznačnosti svojej situácie. Zamýšľa sa nad tým, či existencia mimo tejto smrteľnej cievky obsahuje radosti alebo nepredstaviteľné utrpenie, čo ho vedie k tomu, aby pochyboval o povahe života po smrti.
Hamletov monológ ukazuje jeho hlbokú kontempláciu a hlbokú introspektívnu povahu. Shakespeare sa prostredníctvom svojich výrečných slov ponorí do Hamletových zložitostí a ilustruje duševné trápenie a morálne dilemy, ktoré so sebou prináša hľadanie spravodlivosti.