Jedným príkladom štylizovaného pohybu v dráme je použitie divadelných techník Kabuki. Kabuki je tradičná japonská divadelná forma, ktorá sa vyznačuje prehnanými pohybmi, prepracovanými kostýmami a dynamickými scénami. Herci v Kabuki používajú vysoko štylizované pohyby na vyjadrenie emócií a na vytvorenie pocitu drámy a podívanej.
Ďalším príkladom štylizovaného pohybu v dráme je použitie techník Commedia dell'arte. Commedia dell'arte je forma talianskeho divadla, ktoré vzniklo v 16. storočí. Herci v Commedia dell'arte používajú štylizované pohyby, masky a grotesky na vytvorenie vtipných a zábavných predstavení.
Štylizovaný pohyb možno použiť aj v súčasnej dráme na vytvorenie pocitu odcudzenia alebo na vyjadrenie zložitých emócií a myšlienok. Napríklad v hre „Waiting for Godot“ od Samuela Becketta sa postavy zapájajú do opakujúcich sa štylizovaných pohybov, ktoré vyjadrujú ich pocit frustrácie a absurdity.
Celkovo je štylizovaný pohyb v dráme mocným nástrojom, ktorý možno použiť na vytváranie rôznych efektov, od zvýšenej divadelnosti až po emocionálnu hĺbku a komplexnosť.