1. Historický záujem:Shakespeare bol fascinovaný rímskou históriou, najmä udalosťami okolo vzostupu a pádu Julia Caesara. Pravdepodobne sa cítil inšpirovaný vznešenosťou a drámou Caesarovho života a následkami jeho činov.
2. Politický kontext:Shakespearovo obdobie v alžbetínskom Anglicku bolo poznačené politickými intrigami, bojmi o moc a vzostupom autoritatívnej vlády. Zasadením hry do starovekého Ríma mohol Shakespeare preskúmať podobné témy a vyhnúť sa priamej kritike súčasnej politiky.
3. Skúška moci:Hra sa ponorí do podstaty moci, jej získavania, zneužívania a dôsledkov. Shakespeare využíva príbeh o Caesarovi, aby preskúmal, ako môže túžba po moci kaziť jednotlivcov a viesť k ich pádu.
4. Štúdium postavy:"Julius Caesar" poskytuje hĺbkový prieskum rôznych postáv, vrátane Caesara, Bruta, Cassia a Marka Antonyho. Shakespearovo zobrazenie týchto jednotlivcov a ich motivácií umožňuje komplexné pochopenie ľudskej povahy.
5. Morálne dilemy:Hra predstavuje morálne dilemy, ktorým čelia postavy, ako napríklad Brutov zápas medzi lojalitou k jeho priateľovi Caesarovi a jeho povinnosťou voči Rímskej republike. Shakespeare skúma etické zložitosti rozhodovania v politickom kontexte.
6. Jazyk a rétorika:Shakespearovo písanie v hre ukazuje jeho majstrovstvo v jazyku, najmä jeho používanie silných obrazov, rétorických prostriedkov a výrečných prejavov. Hra je známa svojimi nezabudnuteľnými replikami a monológmi.
7. Vplyv Plutarcha:Shakespeare vo veľkej miere čerpal zo spisov starovekého gréckeho životopisca Plutarcha, ktorého popis Caesarovho života slúžil ako primárny zdroj pre hru. Plutarchove „Životy“ poskytli Shakespearovi historické detaily, anekdoty a charakterové črty, ktoré zakomponoval do svojej drámy.
8. Divadelná príťažlivosť:Shakespeare si ako dramatik uvedomoval dramatický potenciál príbehu o Caesarovi. Hra obsahuje pútavé scény, emocionálne konflikty a intenzívne konfrontácie, ktoré by v Shakespearových časoch zaujali divákov.