Časovanie publika sa v dráme všeobecne považuje za negatívum, pretože môže narušiť ilúziu reality, čo spôsobí, že publikum si pripomenie skutočnosť, že skôr sleduje predstavenie, ako ho zažíva. To zase môže viesť k menej pohlcujúcim a emocionálne pútavým zážitkom pre divákov.
Aby sa herci vyhli naťahovaniu divákov, snažia sa zostať v postave a sústreďujú sa skôr na vnútornú motiváciu svojich rolí než na svoj vonkajší vzhľad alebo prítomnosť publika.