1. Zobrazenie dystopického sveta: Román otvára podrobný opis chladného a depresívneho mesta, kde žije hlavný hrdina Winston Smith. Orwellove živé snímky vytvárajú tiesnivú atmosféru a zvýrazňujú všadeprítomný zmysel pre kontrolu a dohľad zo strany vlády.
2. Veľký brat a myšlienková polícia: Úvodná scéna predstavuje všadeprítomný systém sledovania totalitného režimu, ktorý predstavuje ikonická postava „Veľkého brata“ a Myšlienková polícia. Toto neustále sledovanie vzbudzuje medzi občanmi strach a paranoju a bráni im vo vyjadrení akejkoľvek nezávislej myšlienky alebo nesúhlasu.
3. Winston Smith ako symbol odporu: Napriek depresívnemu prostrediu sa Winston ukazuje ako symbol odporu. Jeho vnútorné myšlienky odhaľujú túžbu po slobode a spravodlivosti, a to aj zoči-voči ohromnej kontrole. Jeho rozjímanie o vzbure proti systému naznačuje potenciál individuálneho vzdoru.
4. Dvojminútový rituál nenávisti: Scéna tiež predstavuje „dve minúty nenávisti“, denný rituál, v ktorom sú občania nútení vyjadrovať svoju nenávisť voči nepriateľom štátu. Tento riadený prejav zhody zvýrazňuje manipuláciu s emóciami a potláčanie individuality.
5. Kontrola informácií: Winston pracuje na Ministerstve pravdy, na mieste, kde sa historické záznamy menia tak, aby vyhovovali rozprávaniu vlády. Táto manipulácia s informáciami podčiarkuje snahu režimu kontrolovať každý aspekt spoločnosti, od minulosti až po súčasnosť.
6. Predobraz a symbolika: Úvodná scéna obsahuje jemné predzvesti a symbolické prvky, ktoré naznačujú budúce udalosti a témy v románe. Napríklad opis potkanov, nedostatok súkromia a Winstonova fascinácia minulosťou poskytujú pohľady do zložitého sveta roku 1984.
Celkovo možno povedať, že úvodná scéna roku 1984 účinne nastoľuje utláčateľskú atmosféru totalitnej spoločnosti, predstavuje kľúčové témy sledovania, konformity a odporu a pripravuje pôdu pre pútavý príbeh, ktorý sa odohráva v celom románe.