Hamartia (tragická chyba): Tragický hrdina má chybu alebo obmedzenie vo svojom charaktere, ktoré nakoniec vedie k ich pádu. Touto chybou môže byť morálna slabosť, nadmerná vášeň, arogancia (nadmerná pýcha) alebo chyba v úsudku.
Konflikt: Tragický hrdina je často zachytený v konflikte medzi ich túžbami, cieľmi alebo zmyslom pre spravodlivosť a protichodnými silami osudu, osudu alebo spoločnosti. Tento konflikt poháňa činy hlavného hrdinu a v konečnom dôsledku vedie k ich tragickému pádu.
Obrat osudu (Peripeteia): Život tragického hrdinu naberie nečakaný a katastrofálny zvrat, ktorý vedie od prosperity k nešťastiu. Toto zvrátenie osudu je zásadným zlomom v príbehu, ktorý pripravuje pôdu pre hrdinov pád.
Objavenie alebo rozpoznanie (anagnorisis): V určitom bode príbehu si tragický hrdina hlboko uvedomí seba, svoje činy alebo svoj osud. Tento moment poznania prehlbuje utrpenie hlavného hrdinu a prináša moment sebauvedomenia.
Katarzia: Diváci, ktorí sú svedkami utrpenia a pádu tragického hrdinu, zažíva katarziu, očistu emócií ako súcit a strach, čo vedie k pocitu emocionálnej očisty a očisty.
Príklady tragických hrdinov:
- Oidipus zo Sofokla "Oidipus Rex"
- Hamlet z hry Williama Shakespeara "Hamlet"
- Macbeth z hry Williama Shakespeara "Macbeth"
- Antigona zo Sofoklovej „Antigona
- Faust z "Fausta" Johanna Wolfganga von Goetheho
Tragický hrdina je presvedčivou a trvalou postavou v literatúre, pretože stelesňuje ľudský boj proti nepriazni osudu a nedokonalosti v nich samých. Ich pád slúži ako varovný príbeh, ktorý nám pripomína dôsledky ľudskej slabosti a zložitosť ľudského stavu.