Čo má tragický hrdina podľa Aristotela?

Aristotelovu definíciu tragického hrdinu možno nájsť v jeho diele „Poetika“. Podľa Aristotela je tragickým hrdinom človek, ktorý nie je úplne dobrý alebo úplne zlý, ale je zmesou dobrých aj zlých vlastností. Tragický hrdina je tiež typicky vysokého postavenia alebo šľachtického pôvodu a ich pád je často spôsobený ich vlastnými chybami.

Aristoteles naznačuje, že tragický hrdina by mal mať tieto vlastnosti:

1. Hamartia :Týka sa tragickej chyby alebo chyby v úsudku, ktorá vedie k hrdinovmu pádu. Hrdinova hamartia je zvyčajne výsledkom ich vlastných rozhodnutí, nie vonkajšími faktormi.

2. Arogancia :Týka sa to nadmernej hrdosti alebo arogancie hrdinu. Arogancia často vedie hrdinu k tomu, aby sa prekonal a robil chyby.

3. Peripetia :Toto sa týka náhleho zvratu osudu, ktorý nastane v hrdinovom živote. Peripetiu zvyčajne prináša hrdinova hamartia.

4. Anagnorisis :Týka sa to momentu hrdinu, keď sa sebapozná alebo si uvedomí svoje vlastné chyby. Na konci hry sa často vyskytuje anagnorisia a vedie hrdinu k výčitkám svedomia za svoje činy.

Aristoteles veril, že tragický hrdina by mal v publiku vyvolať pocit ľútosti a strachu. Ľútosť je pocit súcitu, ktorý publikum pociťuje k hrdinovmu utrpeniu, zatiaľ čo strach je pocit úzkosti, ktorý publikum pociťuje z potenciálneho osudu hrdinu. Aristoteles tiež veril, že tragický hrdina by mal byť čitateľný pre divákov, aby sa mohli stotožniť s bojmi hrdinu.