1. Nastavenie scény:Prológ slúži na nastavenie scény a predstavenie prostredia hry a časového úseku. Poskytuje publiku základné informácie o pozadí, ktoré im umožňuje pochopiť kontext príbehu.
2. Predzvesť:Prológy často obsahujú prvky predzvesti, naznačovania budúcich udalostí alebo konfliktov, ktoré sa v hre odohrajú. Dávajú publiku nahliadnuť do toho, čo príde, čím vytvárajú pocit očakávania.
3. Stanovenie tónu a štýlu:Jazyk a tón prológu poskytujú pohľad na celkový tón a štýl hry. Shakespeare môže použiť prológ, aby naznačil, či hra bude komédiou, tragédiou alebo kombináciou oboch (tragikomédia).
4. Zapojenie publika:Prológy sa používali ako spôsob, ako zaujať publikum a vtiahnuť ho do sveta hry. Poskytnutím ukážky zápletky sa Shakespeare snažil upútať pozornosť a záujem divákov.
5. Oslovenie skeptického publika:V niektorých prípadoch môžu Shakespearove prológy adresovať potenciálnu skepsu alebo kritiku zo strany publika. Jeho cieľom je získať si ich dôveru a priazeň tým, že vopred prizná a rieši obavy.
6. Reflexia divadelných konvencií:Počas Shakespearových čias bolo bežnou praxou, že alžbetínske hry mali prológy, ktoré poskytovali prehľad o zápletke. Tento dohovor pomohol vytvoriť naratívny rámec a pripraviť publikum na nadchádzajúce predstavenie.
7. Zdôraznenie dôležitosti príbehu:Prológ by mohol Shakespearovi slúžiť aj ako príležitosť zdôrazniť význam alebo relevantnosť príbehu hry, pričom často zdôrazňoval témy alebo morálne ponaučenia.