1. Selektívna pamäť: Linda má tendenciu pamätať si len pozitívne stránky z ich minulosti, prehliadať alebo minimalizovať ťažké chvíle. Zameriava sa na dobré časy, ktoré zdieľali ako rodina, a na potenciál úspechu, ktorý Willy kedysi mal.
2. Imaginatívne dialógy: Linda sa často zapája do imaginárnych rozhovorov s Willym, kde vyjadruje svoje myšlienky, obavy a želania. Zdieľa svoje nádeje a sny týkajúce sa ich synov a budúcnosti rodiny, aj keď Willy nie je fyzicky prítomný.
3. Denné sny a fantázie: Linda sa oddáva denným snom a fantáziám, aby sa vyrovnala s výzvami, ktorým čelia. Predstavuje si lepšiu budúcnosť, kde bude Willy úspešný, chlapci sa budú mať dobre a ich finančné problémy budú vyriešené.
4. Idealizácia minulosti: Linda si idealizuje ich skoršie časy, keď bol Willy nádejným mladým mužom a rodina bola zjednotenejšia. Túži po návrate do tých čias a verí, že ak by sa im podarilo dobyť minulosť, ich súčasné ťažkosti by zmizli.
5. Popretie Willyho nedostatkov: Linda sa snaží uznať Willyho chyby a slabosti, namiesto toho sa rozhodla vidieť ho ako úspešného a obdivuhodného muža, akým kedysi bol. Obhajuje ho pred Biffovou kritikou a odmieta uznať dopad Willyho činov na ich rodinu.
Ponorením sa do týchto príbehov a fantázií Linda nachádza dočasný únik z drsnej reality ich životov. Jej tendencia vyhýbať sa konfrontácii s pravdou však v konečnom dôsledku prehĺbi problémy, ktorým rodina Lomanových čelí.