1. Strach z rastúcej Caesarovej sily :Caesar sa v Ríme stával čoraz mocnejším a vplyvnejším, čo viedlo niektorých k obavám, že sa stáva príliš ambicióznym a ignoruje tradičné mocenské štruktúry republiky.
2. Zachovanie republikánskych hodnôt :Mnohí z konšpirátorov boli silní veriaci v tradičné republikánske hodnoty Ríma a cítili, že Caesarove činy tieto hodnoty narúšajú a podkopávajú autoritu Senátu. Obávali sa straty individuálnych slobôd a prechodu k diktatúre.
3. Osobné súperenie a sťažnosti :Niektorí sprisahanci mali osobné sťažnosti proti Caesarovi alebo mali pocit, že ich vlastná moc a postavenie sa zmenšujú, pretože Caesar nahromadil viac moci.
4. Obava o Rímsku slobodu :Sprisahanci verili, že rastúca Caesarova kontrola ohrozuje slobodu a nezávislosť Ríma. Obávali sa, že jeho osobné ambície povedú k zničeniu republiky a nastoleniu autokratického režimu.
5. Vplyv Marcusa Juniusa Bruta :Marcus Junius Brutus, jeden z prominentných sprisahancov, bol ovplyvnený najmä filozofickými ideálmi cnosti, spravodlivosti a vyššieho dobra. Bol rozpoltený medzi osobným vzťahom s Caesarom a povinnosťou voči republike. Nakoniec sa cítil nútený uprednostniť blaho Ríma a pripojiť sa k sprisahaniu proti Caesarovi.
Je dôležité poznamenať, že nie všetci sprisahanci mali rovnaké motivácie a dôvody pre ich zapojenie do sprisahania proti Caesarovi. Tieto faktory však spoločne prispeli k vytvoreniu a vykonaniu sprisahania.