1. Silná opozícia :Mnoho jednotlivcov môže mať silný odpor k vražde a považovať ju za ohavný čin, ktorý by sa za žiadnych okolností nemal spáchať. Veria, že všetok ľudský život je cenný a treba ho rešpektovať.
2. Pomsta alebo spravodlivosť :V určitých prípadoch môžu jednotlivci vnímať vraždu ako prostriedok na hľadanie pomsty alebo spravodlivosti v situáciách, keď sa cítia ukrivdení, podvedení alebo hlboko poškodení. Môžu veriť, že vziať si život je oprávnené ako odpoveď na vnímanú nespravodlivosť.
3. Strach a opatrnosť :Niektorí ľudia môžu prechovávať strach alebo opatrnosť pred vraždou, uvedomujúc si jej závažnosť a potenciálne následky. Môžu sa obávať škody, ktorú to môže spôsobiť obeti a ich vlastnému blahu.
4. Ľahostajnosť alebo nedostatok empatie :V zriedkavých prípadoch môžu jednotlivci prejavovať ľahostajnosť alebo nedostatok empatie voči konceptu vraždy. Môže to byť spôsobené emocionálnym otupením, určitými psychologickými stavmi alebo ignorovaním ľudského života.
5. Podmienečné prijatie :V určitých kultúrach alebo kontextoch môže byť vražda za určitých okolností podmienečne akceptovaná. Napríklad v niektorých spoločnostiach založených na cti sa takzvané „vraždy zo cti“ môžu považovať za prijateľné na obranu vnímaného porušenia spoločenských noriem alebo tradícií.
6. Morálne znechutenie :Mnoho ľudí môže pociťovať morálny odpor alebo odpor pri myšlienke na vraždu, považuje sa to za hlboko odporné a proti ich etickým princípom.
7. Úvahy o duševnom zdraví :Postoj k vražde môže byť ovplyvnený aj faktormi duševného zdravia. Napríklad jedinci so závažnými psychickými poruchami alebo intenzívnou emocionálnou tiesňou môžu mať skreslené vnímanie násilia alebo postoje k násiliu.
Je dôležité poznamenať, že spoločenské postoje k vražde a tomu, čo predstavuje ospravedlniteľnú vraždu, sa líšia v rôznych kultúrach, právnych rámcoch a situáciách. Vo väčšine moderných spoločností sa vražda považuje za trestný čin, ktorý sa trestá zákonom kvôli hodnote pripisovanej ľudskému životu.