Počas celej hry je Macbeth rozpoltený medzi túžbou po moci a morálnym svedomím. Uvedomuje si následky svojich činov, no napriek tomu nedokáže odolať pokušeniu koruny. Jeho tragická chyba spočíva v neschopnosti ovládať svoje ambície, čo nakoniec vedie k jeho sebazničeniu.
Tragický impulz v „Tragédii Macbetha“ je ďalej zdôraznený prítomnosťou nadprirodzených prvkov, ako sú čarodejnice a proroctvá, ktoré prinášajú. Tieto prvky prispievajú k Macbethovmu vnútornému konfliktu a zvyšujú pocit blížiacej sa skazy, ktorý hru obklopuje.
Macbethova cesta od vznešeného bojovníka k neľútostnému tyranovi slúži ako varovný príbeh o ničivom vplyve moci a ambícií. Hra skúma následky nekontrolovanej túžby a nevyhnutný pád, ktorý čaká tých, ktorí podľahnú svojim tragickým impulzom.