Rizalov návrat domov s nadšením oslavoval filipínsky ľud, ktorý ho obdivoval ako symbol nádeje a osvietenia. Jeho návrat však priniesol aj výzvy, keďže čelil koloniálnym úradom aj bratom, ktorí mali na Filipínach obrovskú moc.
10. kapitola sa končí podnetom na zamyslenie, pričom Rizal uvažuje o svojom návrate domov. Oceňuje vrelé prijatie, ktoré sa mu dostalo, no zároveň si uvedomuje, že jeho poslanie uskutočňovať reformy a zlepšovať životy jeho filipínskych spoluobčanov by bola náročná cesta.
Stručne povedané, záver 10. kapitoly slúži na to, aby pripravil pôdu pre Rizalove následné stretnutia s koloniálnou vládou, bratmi a výzvami, ktoré ho čakali v jeho úsilí o sociálnu a politickú zmenu na Filipínach.