1. Morálny výhľad :Viktoriánska spoločnosť bola výrazne ovplyvnená náboženskými presvedčeniami a morálnymi kódexmi, ktoré formovali ich názory na zločin. Mnoho ľudí verilo, že zločiny sú dôsledkom morálnej skazenosti a individuálnych rozhodnutí. Videli zločincov ako morálne nedostatočných jedincov, ktorých treba potrestať, aby dodržali spoločenský poriadok.
2. Rozdelenie tried :Viktoriánska spoločnosť bola hlboko rozdelená podľa tried, pričom vyššie a stredné vrstvy mali výrazne odlišné postoje ku kriminalite v porovnaní s robotníckou triedou. Vyššie triedy často vnímali zločiny páchané nižšími triedami s pohŕdaním a morálnym pohŕdaním, kým robotnícka trieda čelila tvrdším trestom za rovnaké prečiny.
3. Hnutia za sociálne reformy :Viktoriánska éra zaznamenala vzostup rôznych sociálnych reformných hnutí, ktorých cieľom bolo riešiť spoločenské problémy vrátane kriminality. Tieto hnutia, ako napríklad hnutie striedmosti a hnutie otrhaných škôl, sa snažili zlepšiť životné podmienky chudobných a znížiť kriminalitu riešením základných sociálnych príčin.
4. Industrializácia :Rýchla industrializácia a urbanizácia počas viktoriánskej éry priniesli významné ekonomické a sociálne zmeny. Preplnené mestá, nezamestnanosť a chudoba prispeli k zvýšeniu kriminality. To viedlo k prísnejším trestom a väčšiemu dôrazu na odstrašovanie od zločinu.
5. Senzácia v médiách :Viktoriánska éra bola svedkom nárastu senzáciechtivej žurnalistiky a literatúry, ktorá sa často zameriavala na zločiny, vraždy a iné šokujúce príbehy. Toto mediálne pokrytie vyvolalo senzáciu zločinu a podnietilo strach a obavy verejnosti, čo ovplyvnilo vnímanie verejnosti.
6. Zmena trestného systému :Viktoriánska éra zaznamenala posun v trestnom systéme s odklonom od verejných popráv a smerom k humánnejším formám trestu, ako je väzenie. To odzrkadľovalo postupnú zmenu postoja k zaobchádzaniu so zločincami ako s jednotlivcami, ktorí potrebujú rehabilitáciu, a nie len s objektmi trestu.
7. Právne reformy :Viktoriánska éra bola tiež svedkom významných právnych reforiem, ako napríklad zavedenie policajných metropolitných síl a zriadenie súdov pre mladistvých. Tieto reformy boli zamerané na zlepšenie presadzovania práva a výkonu spravodlivosti, čím prispeli k štruktúrovanejšiemu a efektívnejšiemu systému trestného súdnictva.
Celkovo možno povedať, že zatiaľ čo niektoré aspekty viktoriánskej spoločnosti zastávali tvrdý a moralistický pohľad na zločin, stále viac sa uznávala potreba sociálnych reforiem na riešenie základných príčin zločinu a zlepšenie spoločenských podmienok, ktoré prispeli k kriminálnemu správaniu.