1. Zábava:
Hry poskytovali Londýnčanom hlavný zdroj zábavy. Ponúkali únik od každodennej rutiny a útrap mestského života. Divadlá boli obľúbenými miestami, kde sa mohli stretávať ľudia z rôznych spoločenských vrstiev, aby si užili spoločný zážitok.
2. Kultúrny prejav:
Hry odrážali kultúrne hodnoty, presvedčenia a zvyky tej doby. Skúmali témy ako láska, zrada, pomsta a sociálna hierarchia, čo umožnilo publiku zapojiť sa do týchto myšlienok a uvažovať o nich.
3. Sociálny komentár:
Dramaturgovia svojimi dielami často komentovali spoločenské problémy a nespravodlivosti. Spochybňovali spoločenské normy, kritizovali politických vodcov a obhajovali zmenu. Hry poskytovali platformu pre diskusie a debaty o dôležitých veciach, ktoré formovali spoločnosť.
4. Politická propaganda:
V časoch politických nepokojov sa hry niekedy používali ako nástroj propagandy. Dramatici mohli ovplyvňovať verejnú mienku a presadzovať konkrétne politické programy prezentáciou svojich názorov na javisku.
5. Vzdelávanie a učenie:
Hry slúžili aj ako prostriedok vzdelávania. Pútavým a nezabudnuteľným spôsobom prezentovali historické udalosti, morálne ponaučenia a filozofické koncepty. Diváci sa mohli dozvedieť o rôznych kultúrach, histórii a literatúre sledovaním divadelných hier.
6. Ekonomický vplyv:
Divadelný priemysel prispel k ekonomike Londýna tým, že poskytoval pracovné príležitosti pre hercov, dramatikov, hudobníkov a iných profesionálov zapojených do divadelných produkcií. Samotné divadlá sa stali orientačnými bodmi, ktoré priťahovali návštevníkov a generovali príjmy.
7. Sociálne väzby a komunita:
Navštevovanie divadelných hier bolo spoločenskou aktivitou, ktorá spájala ľudí. Rôzne segmenty spoločnosti, od šľachticov až po obyčajných ľudí, mohli počas vystúpení zdieľať emócie a skúsenosti, čím podporili pocit komunity a spolupatričnosti.
8. Inovácia a kreativita:
Alžbetínska éra bola obdobím veľkej kreativity a inovácií v divadle. Dramatici ako William Shakespeare, Christopher Marlowe a Ben Jonson experimentovali s novými dramatickými technikami, vývojom postáv a poetickým jazykom. Ich diela inšpirovali a bavili divákov a zároveň zanechali trvalý vplyv na literatúru a divadlo.
Celkovo mali hry pre obyvateľov Londýna v 16. a 17. storočí veľký význam. Poskytovali nielen zábavu, ale slúžili aj ako prostriedok na kultúrne vyjadrenie, spoločenský komentár, vzdelávanie a budovanie komunity, pričom formovali sociálnu a kultúrnu štruktúru mesta.