V Aristotelovej Poetike tvrdí, že hlavným hrdinom tragédie by mal byť „človek, ktorý nie je eminentne dobrý a spravodlivý, no ktorého nešťastie neprináša neresť alebo skazenosť, ale nejaký omyl alebo krehkosť.“ b> To znamená, že hrdina by nemal byť dokonalý človek, ale namiesto toho by mal mať nejaké nedostatky alebo slabiny. Tieto nedostatky nie sú nevyhnutne zlé samy osebe, ale ak nie sú správne riadené, môžu viesť k pádu hrdinu.
Napríklad v tragédii Oidipus Rex je hlavný hrdina Oidipus dobrý a spravodlivý človek. Má však aj chybu:príliš rýchlo sa hnevá a robí unáhlené rozhodnutia. Táto chyba ho vedie k tomu, aby zabil svojho otca a oženil sa so svojou matkou, pričom nevedomky spáchal zločiny patricídy a incestu. Oidipov pád nie je len výsledkom jeho nedostatkov, ale je aj výsledkom okolností, v ktorých sa nachádza.
To isté platí o iných tragických hrdinoch, ako sú Hamlet, Othello a Macbeth. Každý z týchto hrdinov má nedostatky alebo slabiny, ktoré prispievajú k ich pádu, ale sú to aj ich interakcie s okolitým svetom, ktoré nakoniec spečatia ich osud.
Preto pád a zničenie hrdinu v tragédii nie je primárne výsledkom tragického jeho charakteru. Je to skôr interakcia hrdinu s okolitým svetom a rozhodnutia, ktoré urobí v reakcii na tieto okolnosti, ktoré nakoniec vedú k ich tragickému osudu.