Klišé vychádzajú z ich širokého používania a známosti. Stávajú sa konvenčnými a často sprostredkujú konkrétnu myšlienku bez väčšej kreativity. Postupom času, keď sa fráza používa príliš často, jej jedinečnosť sa zmenšuje a stáva sa pre publikum menej pútavou a zapamätateľnou.
Okrem toho, keď sa fráza považuje za klišé, nemusí už efektívne zachytiť zamýšľanú atmosféru alebo emóciu, ktorú pôvodne chcela vyjadriť. Keď klišé frázy strácajú svoju sviežosť, môžu niektorým čitateľom alebo poslucháčom začať pripadať nudné alebo dokonca dráždivé.
Problém s klišé je, že majú tendenciu nahrádzať svieže a vynaliezavé spôsoby vyjadrenia niečoho. Môžu brániť kreativite a originalite v jazyku, čo vedie k nedostatku hĺbky a rozmanitosti v písomnej alebo hovorenej komunikácii.
Aby sa vyhli klišé, spisovatelia a rečníci by sa mali snažiť nájsť nový a opisnejší jazyk na vyjadrenie svojich myšlienok a emócií. Používanie živých a konkrétnych slov namiesto spoliehania sa na otrepané frázy môže pomôcť vytvoriť podmanivejšie a autentickejšie spojenie s publikom.