Tragická chyba je kľúčovým prvkom v Aristotelovej teórii tragédie. Aristoteles veril, že hlavným hrdinom tragédie musí byť dobrý človek, ale musí mať aj nejakú fatálnu chybu, ktorá vedie k ich pádu. Táto chyba je to, čo robí tragédiu vierohodnou a dojemnou, pretože ukazuje, že aj dobrí ľudia môžu robiť chyby a v dôsledku toho trpieť.
Niektoré príklady tragických nedostatkov v literatúre zahŕňajú:
* Oidipova pýcha, ktorá ho vedie k tomu, aby zabil otca a oženil sa s matkou.
* Hamletova nerozhodnosť, ktorá vedie k smrti jeho, Ofélie a jeho matky.
* Macbethova ctižiadostivosť, ktorá ho vedie k tomu, že zavraždí kráľa Duncana a stane sa tyranom.
* Othellova žiarlivosť, ktorá ho vedie k vražde Desdemony.
* Antigonina neposlušnosť, ktorá vedie k jej smrti.
Tragická chyba je literárny nástroj, ktorý možno použiť na vytvorenie silných a dojemných príbehov. Tým, že tragédia ukazuje pád dobrého človeka, môže nás poučiť o nebezpečenstvách určitých charakterových nedostatkov a o dôležitosti robiť dobré rozhodnutia.