1. Komplexná morálna nejednoznačnosť:
- Na rozdiel od konvenčných tragických hrdinov, ktorí sú často zobrazovaní ako vznešení a cnostní jednotlivci, Macbeth je zložitá a morálne nejednoznačná postava. Poháňajú ho ambície a chamtivosť, čo ho vedie na cestu temnoty a násilia. Táto morálna nejednoznačnosť stiera hranice medzi dobrom a zlom a spochybňuje tradičné predstavy o tragických hrdinoch.
2. Nedostatok katarzie:
- Katarzia, ktorá odkazuje na emocionálnu očistu alebo uvoľnenie, ktoré zažívajú diváci v tragédii, nie je u Macbetha taká výrazná. Zatiaľ čo hra evokuje pocity ľútosti a strachu, zdrvujúca temnota a pocit skazy môžu v publiku zanechať skôr hlboký nepokoj než katarziu.
3. Absencia Božej spravodlivosti:
- Tradičné tragédie často obsahujú myšlienku božskej spravodlivosti alebo odplaty, kde postavy čelia trestu za svoje previnenia. V Macbethovi sú však sily odplaty menej evidentné. Hra explicitne nezobrazuje Boží zásah, ponecháva zmysel pre spravodlivosť otvorený pre interpretáciu.
4. Úloha nadprirodzena:
- Prítomnosť nadprirodzených prvkov, ako sú čarodejnice a ich proroctvá, odlišuje Macbetha od konvenčných tragédií. Zatiaľ čo nadprirodzené prvky možno nájsť v iných tragédiách, čarodejnice v Macbethovi zohrávajú aktívnejšiu a vplyvnejšiu úlohu a spochybňujú predstavu o ľudskej činnosti a slobodnej vôli.
5. Limited Exploration of Fate vs. Free Will:
- Napätie medzi osudom a slobodnou vôľou je bežnou témou tragédií, ale Macbeth sa do tohto konfliktu hlboko neponára. Zdá sa, že proroctvá čarodejníc majú silný vplyv na Macbethove rozhodnutia, vyvolávajú otázky o jeho konaní a zodpovednosti za jeho činy.
6. Protagonista antihrdinov:
- Macbethov oblúk postavy sleduje skôr trajektóriu antihrdinu než tradičného tragického hrdinu. Nie je prezentovaný ako vo svojej podstate ušľachtilý alebo sympatický a jeho zostup do temnoty pramení skôr z jeho vlastných rozhodnutí než z vonkajších okolností alebo nedostatkov v jeho charaktere.
Tieto odchýlky od typických tragických konvencií prispievajú k jedinečnej a znepokojujúcej atmosfére Macbetha, ukazujúc Shakespearovu ochotu spochybňovať a rozvracať tradičné tragické štruktúry.