V tejto chvíli si publikum uvedomuje niekoľko zásadných faktov:
1. Láska, ktorá skazí: Diváci z úvodného prológu vedia, že láska medzi Rómeom a Júliou nakoniec povedie k ich predčasnému zániku. Zatiaľ čo Rómeo a Júlia objavujú svoju zamilovanosť, publikum chápe tragické následky ich vášne, ktorá vytvára pocit predtuchy a napätia.
2. Spor medzi Montagues a Capulets: Dlhotrvajúci spor medzi rodinami Montagueovcov a Capuletovcov je divákom známy od začiatku. Uvedomujú si hlboko zakorenenú nevraživosť a násilie medzi oboma rodinami. Toto poznanie zintenzívni dramatickú iróniu, keď sa Rómeo, Montague a Júlia, Kapuletka, hlboko zamilujú, nevšímajú si dôsledky, ktoré bude mať ich vzťah na obe rodiny.
3. Nevedomosť rodičov: Rodičia Rómea a Júlie si neuvedomujú prekvitajúcu lásku svojich detí. Vedomie divákov o tomto tajnom vzťahu pridáva na dramatickej irónii, keď rodičia pokračujú v plánoch a rozhodnutiach, ktoré nevedomky prispievajú k tragédii.
Zavedením tejto dramatickej irónie v scéne 1 Shakespeare vytvára hlboký zmysel pre napätie a pátos. Publikum je uchvátené intenzívnou láskou medzi Rómeom a Júliou a zároveň si uvedomuje blížiacu sa skazu, ktorá ich čaká. Tento kontrast medzi ich vášňou a poznaním ich tragického osudu umocňuje emocionálny dopad hry.