- Antigone vzdor Kreonovým príkazom: Keď Kreón verejne vyhlási, že každý, kto pochová Polyneices, bude potrestaný smrťou, Antigona vzdorovito tvrdí, že pochová svojho brata, aj keď si je vedomá následkov. Jej vyjadrenie nie je len aktom vzdoru, ale aj formou verbálnej irónie, pretože používa slová, ktoré vyjadrujú opak toho, čo skutočne zamýšľa urobiť.
- Creónova sebaistota: Kreón je spočiatku vykresľovaný ako sebavedomý a mocný vládca. Verí, že jeho zákony sú spravodlivé a že situáciu má úplne pod kontrolou. Ako sa však hra odvíja, udalosti sa začínajú vymykať kontrole a Kreónova sebadôvera postupne narúša. Jeho opakované naliehanie, že má pravdu a že Antigona nemá pravdu, sa stáva ironickým, keď jeho činy nakoniec povedú k jeho vlastnému pádu.
- Teiresiovo proroctvo: Slepý prorok Teiresias navštívi Kreóna a varuje ho, že jeho činy rozhnevali bohov. Predpovedá, že Kreón bude čeliť ťažkým následkom, ak nezmení svoj kurz. Kreón spočiatku odmieta Teiresiovo proroctvo ako nezmysel, no udalosti v hre potvrdzujú prorokove slová, čím sa Kreónov skepticizmus stáva ironickým.
- Kreonova konečná realizácia: V záverečných scénach hry si Kreón konečne uvedomí dôsledky svojich činov. Keď smúti nad smrťou svojho syna Haemona a jeho manželky Eurydiky, narieka:"Ach, bol som blázon, blázon, keď som sa tak neskoro dozvedel, čo je múdrosť!" Tento moment sebauvedomenia je formou verbálnej irónie, pretože Kreón musí priznať svoju vlastnú hlúposť po tom, čo počas hry tvrdohlavo obhajoval svoje rozhodnutia.
Celkovo použitie verbálnej irónie v "Antigone" dodáva postavám a deju hĺbku a komplexnosť, zvýrazňuje kontrast medzi ich slovami a ich skutočnými zámermi a podčiarkuje tragické dôsledky ľudskej pýchy a tvrdohlavosti.