Pojem „fixácia priestoru“ sa často používa v spojení s „blokovaním“, ktoré sa týka pohybu hercov a predmetov v rámci javiskového priestoru. Spoluprácou môžu režiséri, herci a technický personál vytvoriť pre divákov súdržný a vierohodný divadelný zážitok.
Tu sú niektoré z úvah, ktoré sa týkajú stanovenia priestoru pre dramatickú produkciu:
* Fyzické rozmery javiska. Veľkosť a tvar javiska bude určovať počet a usporiadanie scén a rekvizít.
* Pohľadové línie publika. Publikum by malo vidieť celú akciu na javisku bez ohľadu na to, kde sedí.
* Dizajn osvetlenia. Osvetlenie môže byť použité na vytvorenie rôznych nálad a atmosfér a na zvýraznenie dôležitých prvkov scény a hercov.
* Zvukový dizajn. Zvuk je možné použiť na vytváranie zvukových efektov, hudobných sprievodov a posilňovania hlasu.
Dôkladným zvážením všetkých týchto faktorov môžu režiséri a dizajnéri vytvoriť divadelný priestor, ktorý je vizuálne príťažlivý aj funkčne efektívny.
Tu je niekoľko konkrétnych príkladov, ako sa dá fixácia priestoru použiť na vytvorenie dramatického efektu:
* V hre o klaustrofobickej postave môže byť scéna navrhnutá tak, aby bola malá a stiesnená, s nízkymi stropmi a málo oknami. To by vyvolalo u divákov pocit nepokoja a napätia.
* V hre o milostnom vzťahu môže byť súprava navrhnutá tak, aby bola krásna a romantická, s jemným osvetlením a kvetmi. To by vytvorilo pocit intimity a vášne pre publikum.
* V hre o vojne môže byť scéna navrhnutá tak, aby bola pustá a pustá, s troskami a ostnatým drôtom. To by vyvolalo u divákov pocit nebezpečenstva a zúfalstva.
Starostlivým vytvorením fyzického prostredia divadelnej inscenácie môžu režiséri a dizajnéri vytvoriť pre divákov silný a dojemný zážitok.