Jedna interpretácia Búrka je, že ide o hru o blížiacej sa smrti. Táto interpretácia sa zameriava na mnohé odkazy hry na smrť a umieranie, ako je úvodná scéna, v ktorej Prospero vyvoláva búrku, a záverečná scéna, v ktorej sa zrieka svojej mágie a vracia sa do Milána.
Hra obsahuje aj množstvo postáv, ktoré sa spájajú so smrťou, ako napríklad Ariel, ktorá je duchom vzduchu, a Kalibán, čo je príšerné stvorenie, ktoré je napoly človek a napoly zviera. Tieto postavy môžu byť vnímané ako reprezentujúce rôzne aspekty smrti, ako napríklad strach z neznámeho alebo stratu ľudskosti.
Záver hry možno vnímať ako rozuzlenie témy smrti. Prospero, ktorý prijal svoju vlastnú smrteľnosť, je schopný opustiť svoju moc a vrátiť sa do smrteľného sveta. To naznačuje, že smrť nie je niečo, čoho sa treba báť, ale skôr niečo, čo by sme mali prijať ako súčasť života.
Dôkazy z hry
V hre je množstvo pasáží, ktoré podporujú túto interpretáciu. Napríklad v dejstve II, scéne I, Prospero hovorí:
> „My sme také veci
> Ako sa tvoria sny a náš malý život
> Je zaoblený spánkom."
Táto pasáž naznačuje, že život je len prchavá ilúzia a že smrť je najvyššou realitou.
V dejstve III, scéne II, Ariel spieva pieseň, ktorá obsahuje nasledujúce riadky:
> „Spoznaj päť klamstiev tvojho otca;
> Z jeho kostí sú vyrobené koraly;
> Toto sú perly, ktoré boli jeho očami:
> Nič z toho, čo vybledne;
> Ale trpí veľkou zmenou
> Do niečoho bohatého a zvláštneho.“
Táto pasáž naznačuje, že smrť nie je koniec života, ale skôr premena na niečo nové a krásne.
Význam tejto interpretácie
Táto interpretácia Búry ponúka jedinečný pohľad na hru. Umožňuje nám to vidieť hru ako meditáciu o stave človeka a o univerzálnom zážitku smrti. Táto interpretácia tiež vyzdvihuje krásu hry a jej silu emocionálne nás pohnúť.