Impulzívnosť :Rómeova impulzívnosť je evidentná, keď sa rozhodne zúčastniť plesu Kapuletov napriek riziku, že bude odhalený. Koná na svoje emócie bez toho, aby plne zvážil potenciálne dôsledky. Táto impulzívnosť ho tiež vedie k tomu, že sa do Juliet rýchlo zaľúbi a unáhlene sa rozhodne oženiť sa s ňou.
Romantizmus :Rómeo je romantická postava, ktorá vyjadruje svoju lásku k Júlii poetickým a vášnivým spôsobom. Používa obrazy a metafory, aby prirovnal Júliu k najkrajším veciam v prírode a dokonca k náboženským ikonám, ako je slnko. Jeho romantická povaha je zrejmá aj z jeho ochoty riskovať svoj život, aby mohol byť s Juliet, popierajúc spoločenské normy a spory medzi ich rodinami.
Vášeň :Rómea pohltí vášeň a túžba po Júlii. Nie je schopný ovládať svoje emócie a jeho láska k Júlii sa rýchlo stane všetko pohlcujúcou silou v jeho živote. Jeho vášeň ho vedie k neuváženému konaniu a je ochotný urobiť čokoľvek, aby bol s ňou, aj keby to znamenalo riskovať vlastný život alebo spôsobiť konflikt.
Idealizácia :Romeo si Júliu idealizuje, vidí ju ako dokonalú a nedosiahnuteľnú ženu. Jeho láska k nej je založená skôr na idealizovanom obraze, ktorý si vytvoril vo svojej mysli, než na hlbokom pochopení toho, kým je ako človek. Táto idealizácia ho vedie k tomu, že prehliada niektoré Júliine chyby a verí, že jej nemožno nič vyčítať.
V 2. akte, scéne 2, Romeovo správanie odráža vlastnosti mladého muža, ktorý je hlboko zamilovaný a je ochotný kvôli tejto láske riskovať. Odhaľuje to však aj jeho impulzívnu a vášnivú povahu, čo nakoniec povedie k tragickým následkom.